Neprirodzenosť.

Autor: Ingrid Galbavá | 20.3.2011 o 8:14 | Karma článku: 10,92 | Prečítané:  2062x

Aké ste mali detstvo ? Býva väčšinou prvá otázka psychoterapeuta. Vždy som sa tomu smiala, kým som neprišla na to, že táto skutočnosť naozaj človeka podstatne ovplyvňuje, či už negatívnym, alebo pozitívnym spôsobom.

Keď som bola malá, vyzeral život jasne nalinkovaný. Vychodím školu, pôjdem na strednú, zamestnám sa, založím si rodinu a po celoživotnej práci skončím v zaslúženom dôchodku. Takto je to prirodzené, takto by to malo byť. Lenže, zrazu sa to začalo kaziť. Prvá odchýlka bola, že ma nevzali na školu, na ktorú som chcela. A tak som šla na školu, na ktorú ma vzali. Niežeby som niekedy bola posadnutá chémiou, ale bolo to blízko, chemický podnik v okolí bola istota do budúcnosti , a tak rozhodnutie bolo jasné. Po prvotnom sklamaní prišla kompenzácia v podobe perfektného kolektívu, takže to nakoniec sklamaním nebolo. A istota zamestnania to istila. Aj keď, zase prišla odchýlka, miesto labáku prišli monterky a kompresory a turbína , čo teda rozhodne bola iná predstava ako bola tá plánovaná. Ale život je zmena, a tak som si ho začala postupne prispôsobovať vlastným potrebám. Podnik zostal ten istý, len moja predstava a pracovná náplň sa postupne menili. Keď som konečne dospela k spokojnosti, ktosi rozhodol, že je čas na ďaľšiu zmenu a mňa sa zmocnil zvláštny pocit, že mi padla najväčšia istota akú som vtedy mala. Keď som sa s týmto pocitom vyrovnala, prešla som na pozitívne myslenie a začala k tomu pristupovať ako k výzve. Opäť som našla miesto, kde som bola sama sebou a spokojná a očakávala, že príde istota do budúcnosti. Neprišla. Po roku môjmu zamestnávateľovi nepredĺžili zmluvu a ja som opäť začínala. Osoba, ktorá osemnásť rokov mala svoju istotu, behom dvoch rokov, začínala trikrát na inom mieste a do každého toho miesta vkladala nádej, že bude ďaľšou istotou. V mojom prvotnom pláne to malo byť inak. Mám 40, mala som byť v najproduktívnejšom veku, mala som mať svoje postavenie a niečo už malo byť za mnou vidieť. Mala som byť na vrchole svojich fyzických síl a mala som byť finančne zabezpečená. Taký mal byť prirodzený vývoj. Nie je. Žijeme zvláštnu dobu. / ja viem, opakujem sa / Ľudia so vzdelaním a praxou nemajú prácu, nemajú postavenie, nemajú svoj prirodzený vývoj. V 50 tke začínajú na miestach, na ktoré by nikdy nepomysleli . Paradoxne im to, čo nám vštepovali ako to najhodnotnejšie – vzdelanie je momentálne na obtiaž. Moja známa tri roky hľadá prácu techničky, inžinierky, ale ponuku nemá. Keď zľavila zo svojich nárokov, odmietli ju prijať na miesto s nižším požadovaným vzdelaním, lebo je technička. Lenže financie chýbajú , a tak inžinierka technička je nútená ísť pracovať za dve eurá a nejaké drobné na týždenné turnusy k pásu. Inak by nemala ani to. V dnešnej dobe sa čoraz častejšie používa pojem „syndróm vyhorenia“. Mám pocit, že nemusí nevyhnutne nastať len prepracovaním. Ale aj v dôsledku nedocenenia, nenaplnenia toho, čo človek mal v svojej podstate fixované ako prirodzené. Ideme proti svojej prirodzenosti. A to nás často stojí oveľa viac síl. Lenže, ako z toho von, keď možnosti sú obmedzené ?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?