Dedo

Autor: Ingrid Galbavá | 21.5.2011 o 20:10 | Karma článku: 6,22 | Prečítané:  1146x

Máj je pre mnohých mesiacom lásky. Pre našu rodinu bol jedným z mesiacov, v ktorom sa najviac oslavovalo. Ďaľším rozmnožovaním síce takých mesiacov pribudlo, ale stále máj zostáva na prvých miestach . Dnešný pohľad do kalendára mi pripomenul detstvo. Dnes by mal totiž narodeniny môj dedo.

Môj dedo bol kováč. Vraj to v tých časoch bolo v dedine významné postavenie, lebo sa u nich zdržovali samí dôležití a významní ľudia. A samozrejme najmä tí majetní. My , vnúčatá sme však zažili už len nákovu na dvore, ktorá pripomínala časy „zašlej slávy“. Ako „tvrdý chlap“ mal dedo svojskú povahu, ktorú dokázal dať aj patrične najavo, takže život s ním nebol vždy len prechádzkou v ružovom sade. Ale k nám, vnúčatám, sa vždy správal vtipne a láskyplne. Keďže sa moja mama vydala na juh, vítal nás dedo pozdravom : Maďari prišli .. Na čo môj otec reagoval : Jónapot /píšem ako počujem/, aj keď ste u nás súvislú vetu po maďarsky nikdy nepočuli . Potom podal dedo ruku mne a privítal ma : čau bambina ! A prešli sme spolu do kuchyne. Keď sme u nich zostali aj na noc, skoro ráno nás budil zvuk rádia a vôňa čerstvo uvarenej polievky, ktorá sa rozliehala po celom dome. Keď človek pozrel na hodinky a zbadal, že je iba sedem, spadol naspäť do perín a nechápal, prečo tento človek musí buntošiť . On to samozrejme dohnal vždy na obed, keď si po výdatnom obede prečítal noviny na svojom kanape a po chvíli „čítal“ už tak hlasno, že sme kontrolovali , či sa to kanape neláme pod tým „pílením“. Dedo si z nás rád a často robil žarty. Napr. nás nechal celú hodinu hľadať jeho okuliare a po hodine hladania po celom dome a dvore si zdvihol šiltovku z hlavy a pod ňou sa objavili jeho okuliare. Alebo nás nechal šúchať noviny, vraj, keď budeme dobre šúchať, tak z nich vypadnú klince. Keď sme skončili, zasmial sa, že sa nám teraz bude dobre na latríne utierať zadok. Na staré kolená robil kuriča v reštaurácii a vždy nám priniesol zákusky zo svadieb a akcií, ktoré sa v nich konali. Ak náhodou hostia na „výslužku“ zabudli, buď ubral tepla, alebo podkúril tak, že si hostia jednoducho museli všimnúť, že zabudli na kuriča :-D Pred koncom života si dosť vytrpel, pretože zákerná choroba ho potrápila, čo sa odrazilo aj na jeho psychike. Vraj, keď niekto zomrie, niekde inde sa narodí človek. A nám sa v tom roku narodila dcéra. Dúfam, že podobnosť ich pováh je čisto náhodná :-D Dedko, myslím na Teba. Tvoja Kikina.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?