reklama

Prvé zamestnanie

Včera som pozrela na dátum v kalendári a začala som počítať. 22 rokov. Vtedy po prvýkrát som prekročila brány podniku ako nový oficiálny pracovník a so mnou moji rovesníci. Všetci vyučení ako chemici – operátori, jedna trieda amrákov. Nám, dievčatám sľubovali, že skončíme všetky ako laborantky, ale akosi sa plány zmenili a do labákov sa dostali len niektoré. Nám ostatným zostali monterky a prevádzka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Na tú našu prevádzku sme prišli štyria. Dve dievčatá, dvaja chlapci. Oni amráci, my chemičky. V prvé dni sme upratovali dáky archív, a neskôr nám pridelili naše funkcie. Ja som bola obsluha kondenzácie. Chalan, čo prišiel so mnou, mi mal robiť turbinára. Keďže sme obaja boli nižší, hneď nás začali dávať dokopy ako pár. Na prevádzke som bola jediná žena, druhá chemička bola totiž pridelená na pracovisko, ktoré tiež patrilo pod nás, ale nepracovali sme spolu. Keďže to bolo moje prvé pôsobisko, nemala som šajn o tom ako také zaúčanie prebieha. Viem, že mi bol pridelený pracovník, ktorý ma mal zaučiť. Bol vysoký, ramenatý, chôdzou mi pripomínal medveďa. Ale inak to bol dobrák. Mal len jednu chybu. Očakával, že sama vyviniem dáku iniciatívu a budem sa zaujímať o prevádzku a ak narazím na dáke nejasnosti, spýtam sa ho. To bola však neuvážená a dosť mylná predstava, pretože, keď nemáte za sebou žiadne skúsenosti a navyše sa dostanete na pracovisko, ktoré vám ako žene a hlavne „technicky zdatnej“ osobe nie veľa povie, nemožno očakávať, že sa budete o niečo zaujímať. Potrebovala som vodcu. Niekoho, kto by mi všetko vysvetlil, ukázal, pomohol pochopiť aspoň v rámci môjho chápania. Takže to, čo mi ukázané bolo, som sa naučila, na ostatné som sa akosi nevypytovala. Napokon som na tom mieste dlho nezotrvala, pretože to jednoducho nebolo pre mňa to pravé-orechové :-D Ale bolo to moje prvé pôsobisko a všetko prvé je krásne a má punc nepoznaného. Pamätám si však skôr vtipy, čo sme si rozprávali pri káve alebo pri zaúčaní ako prevádzku samotnú. A tiež staršieho pána velinára, ktorý mi pravidelne núkal svoje bylinkové čaje a trpezlivo vysvetľoval, ako sa ktoré bylinky zbierajú a sušia. A ešte jedného deduška, ktorý sa v lete chodil vetrať von pred prevádzku , pretože na svojich redukčkách mal teplotu aj 60 stupňov. Vždy si ma chytil za kolienko a ukázal mi všetky svoje zuby. Ach, kam sa tá doba podela ? Ani bufet, ktorý bol nonstop otvorený už neexistuje , ani schody, na ktorých sme sedávali a pili kofolu a lízali nanuky v horúcich letných dňoch. A možno ani iný pán velinár, ktorý mi podal eFko a povedal : Teraz otvor tento ventil . Chyť si eFko, daj do toho tú maturitu a uvidíš, že to pôjde..Na rok maturuje moja dcéra a ja som zvedavá, či jej prvé spomienky budú viazané k určitému pracovisku, alebo k praktikám úradu práce. Asi už vážne starnem, alebo to len doba sa tak neskutočne rúti dopredu ?

Ingrid Galbavá

Ingrid Galbavá

Bloger 
  • Počet článkov:  183
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Vraj, čo ma nezabije, to ma posilní....... nie sú aj tie infarkty dáko limitované ? Zoznam autorových rubrík:  VzťahyRodinné peripetiePohľady z druhej stranyŽivotPriateliaPanské huncúctva..Veľký boj malej poštárkyMoja maličkosťSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu