reklama

Láska má veľa podôb

Stála a hľadela na papierik. Čakala ako sa zafarbí a netušila, či ju viac znervózňuje fakt, že to trvá tak dlho, alebo obava, že opäť uvidí rovnaký výsledok. Prečo čakanie robí zo sekundy večnosť ? Potriasla papierikom, či proces neurýchli. Už, už sa začína čiaročka sfarbovať. Negatívne. Zasa nič. Po toľkých vyšetreniach, po toľkých nervákoch, všetko zbytočné...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Pozrela smerom k nemu, no nemala silu hladieť mu do očí. Podala nemo papierik vystretej ruke. Ticho ju objal . Plakala . Vlastne, už iba vzlykala. Očné kanáliky sa síce zaleskli, ale líca zostali suché. Vedeli, že zostala už len jediná možnosť. Adopcia. Začalo nekonečné vybavovanie , papiere, papiere a zase papiere. A neskutočné množstvo otázok, testy na to a na ono. Preboha, na čo ešte ? Vari už nie sú dosť potrestaní ? Koľko ešte musia prekonať prekážok ? Koľko ich čaká ďaľších skúšok ? A čo ak neprejdú ? Čo bude potom ? Čo ak nebudú dosť dobrí ? Dosť dobrí na dieťa, dosť zodpovední, dosť láskyplní, dosť výchovní , čo ak to všetko bolo málo ? Kto môže zaručiť, že budú vážne tí , čo dokážu vychovať malú ľudskú bytosť ? Toto všetko a omnoho viac sa jej prehnalo hlavou počas tých dní. A opäť čakanie. Čakanie na ortieľ. Konečne. Testy dopadli dobre.Dočkali sa. Domov si niesli krehké tmavovlasé dievčatko. Dievčatko rástlo a menilo sa. A spolu s ním sa menili aj rodičia. Už nemali toľko času jeden pre druhého, ona ho venovala dcére a on čoraz častejšie zostával dlhšie v práci. Láska k dcére sa jej zrkadlila v očiach, no na telo útočilo niečo úplne iné. Najprv tomu nevenovala pozornosť, ale časom musela navštíviť lekára, ktorý iba potvrdil , čo dávno tušila. Jej stav bol vážny. Veľmi potrebovala, aby jej venoval viac svojej pozornosti, alebo aspoň, aby jej viac upriamil na ich dcéru. Keď to potrebovala najviac, prišiel jej oznámiť, že odchádza. A neodchádza bezdôvodne. Odchádza k inej žene, ktorá čaká jeho vlastné dieťa. Vlastné. Krv nie je voda. Vraj všetko zlé je na niečo dobré, ale ona akosi tú dobrú stránku zrazu nevidela. Kým vládala, starala sa o dcéru, neskôr sa skôr dcéra starala o svoju chorú mamu. Obe do toho dávali všetko, ale niekedy všetko nestačí. Mama po ťažkej chorobe podľahla. Dievčatko zostalo samotné. Adoptívny otec sa odmietol o ňu starať, keďže už mal vlastnú rodinu. Napokon sa našiel jediný príbuzný – strýko. Ten si dievčatko zobral k sebe. Láska má veľa podôb.

Ingrid Galbavá

Ingrid Galbavá

Bloger 
  • Počet článkov:  183
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Vraj, čo ma nezabije, to ma posilní....... nie sú aj tie infarkty dáko limitované ? Zoznam autorových rubrík:  VzťahyRodinné peripetiePohľady z druhej stranyŽivotPriateliaPanské huncúctva..Veľký boj malej poštárkyMoja maličkosťSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu