Obetavá

Autor: Ingrid Galbavá | 16.7.2011 o 9:02 | Karma článku: 9,82 | Prečítané:  1181x

Anička bola nenápadné žieňa, s dvoma chlapcami a jedným manželom, ktorý jej nerobil zrovna dobré meno. Kým nemal peniaze a vedel, že musí pracovať, aby ich dostal, dokázal zo seba vydať maximum. Akonáhle ich však dostal, maximálna bola suma, ktorú dokázal minúť za minimálny čas. A tak to, za čo celý mesiac chodil do práce, minul v priebehu troch až piatich dní. Anička to vedela. Vedela, že živiteľom rodiny je vlastne ona, takže si dokázala vážiť to, čo on mal v prioritách akosi prehodené.

Keď dostala ponuku robiť brigádnicky poštárku, brala ju. Ľudia si ju rýchlo obľúbili , a tak prišla ďaľšia ponuka, mať vlastný rajón. Každá koruna je dobrá, zvlášť, keď človek robí prácu, ktorá ho baví a ľudia sú s ním spokojní. Lenže aj práca necháva za sebou „vedľajšie účinky“ a niekedy jej zásluhou, niekedy vrodenými dispozíciami dospejeme tam, kde sme netúžili byť. A tak aj Anička sa stávala zo dňa na deň unavenejšou, pridávalo sa do jej života stále viac prekážok a ona ich chcela veľmi ustáť. Keď manžel nebol oporou, keď kolegyňa ochorela, keď nemal kto robiť, keď sa nemal kto starať, bola to ona, ktorá to „chvíľu“ vydrží, aj keby musela potlačiť problémy vlastné. Chvíľu sa vydržať dá. A vraj sa dá vydržať aj omnoho viac ako chvíľu . Lenže „vďaka“ tej „chvíli“ sa zrazu stav začal prudko zhoršovať a veci spočiatku riešiteľné sa zrazu stávali neriešiteľnými. Keď už aj Anička zistila, že jej stav neznesie dlhší odklad, bolo zrazu pre ňu neskoro. Lekár skonštatoval, že práve tá jej diagnóza je už v dnešnej dobe liečiteľná, keď sa podchytí v začiatkoch. Lenže, všetko bolo akosi dôležitejšie ako ona sama. Aničke začal pomáhať starší syn. Čím ťažší bol jej stav, tým túlavejšie topánky mal jej manžel. Všetka starostlivosť prešla na syna. Staral sa o chorú matku, staral sa o mladšieho brata a sám sa chystal na skúšku z dospelosti, ktorá však oproti skúške života bola iba malou skúškou. Všetka ta starostlivosť však už prišla príliš neskoro. Anička svoj boj s chorobou prehrala. - „Zase je chorá ? Aj ja som bola chorá a robila som .. aj teplotu som mala a chodila som do roboty “. Počuť občas v okolí kohokoľvek z nás. Je zvláštne, že my ľudia sme nepoučiteľní a nestačia nám cudzie straty, potrebujeme na vlastnej koži pocítiť stav, keď už veci neznesú odklad. Keď príde hodina „H“ a deň „D“, aby sme konečne pochopili. Len nie každému je dopriana výsada šťastného konca.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?