Dve mamy ...

Autor: Ingrid Galbavá | 29.5.2012 o 18:28 | Karma článku: 14,15 | Prečítané:  1234x

Monika práve dovŕšila osemnásť rokov. Jej rodičia si ju adoptovali ako malé miminko a nikdy z jej adopcie nerobili tajomstvo. Ako rástla, dozvedela sa primeranou formou ako si ju vybrali v detskom domove a priviedli domov. Keď podrástla ešte viac, dozvedela sa aj o svojej biologickej mame, ktorá ju mala ako nemanželské dieťa a pre záchranu manželstva sa ju rozhodla dať na adopciu.

Zvedavosť, ktorá spaľuje všetky adoptované deti, premohla aj Moniku. Rozhodla sa nájsť svoju biologickú mamu. Pozrela si teda všetky náležitosti a zvolila formu najdostupnejšiu – internet. Zadala teda meno a hľadala. Vek a podoba boli jej pomocníkmi. Vybrala si najvhodnejšiu kandidátku a oslovila ju. Výber bol čiste náhodný, ale klinček trafil tú správnu hlavičku. Po niekoľkých otázkach sa dopracovali k tomu, že dotyčná naozaj mala kedysi dcéru, ktorú dala na adopciu. Pár fotiek iba potvrdilo túto skutočnosť. Podoba bola neodškriepiteľná. Slovo dalo slovo a medzi dcérou a novou mamou sa vyvinul celkom pekný vzťah. Obe túžili po stretnutí. Problém bol však v tom, že nová mama bývala momentálne v Anglicku. Čaro neznámeho lákalo Moniku veľmi intenzívne. Dohodli sa teda, že svoju mamu navštívi. Okrem prvého stretnutia s mamou, čakalo ju aj prvé lietanie. Prvý let absolvovala úspešne, rovnako úspešne dopadlo i stretnutie . Už v Anglicku však postrehla niekoľko rozdielov. Jej adoptívna mama im vyvárala dobroty, jej biologická mama však nevarila. Na obedy chodili von. Aj s obliekaním to bolo iné. Hoci bola z domu zvyknutá nosiť veci po sestre, tu na také niečo ani nepomysleli. Z domu bola zvyknutá mať svoje súkromie , tu vždy trávili čas spoločne ako rodina aj so svojimi sesternicami a bratrancami. Nikdy nemali kľud. Stretnutie sa skončilo a kontakty zostali. Aj keď by sa mohlo zdať, že život v zahraničí bude pre Moniku lákavým, nezlákal ju. Nová mama začala volať svoje nové dieťa „sprostáčik“, lebo ju vraj jej adoptívni rodičia vychovávali príliš slušne a málo agresívne, či sebavedome, až naivne. Monike sa však prestali páčiť aj iné veci. Nová mama jej zakazovala veci, ktoré k Monike patrili priam bytostne a síce hru na gitaru a jej vieru. Z novej rodinky sa vykľuli Svedkovia Jehovovi a to s jej silne rímskokatolíckou vierou akosi nešlo dokopy. Na gitaru jej zakazovala hrať preto, lebo jej otec, ktorý mamu opustil, na ňu hrával tiež a ukázal sa ako nie veľmi dobrý človek. Monika začala postupne chápať, že biologická mama nemôže pochopiť to, čo dokáže chápať adoptívna , ktorá ju pozná najlepšie zo všetkých a vychovala ju. Zrejme naozaj platí pravidlo, že ozajtná mama môže byť len jedna.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?