Slovenské a kórejské firmy na Slovensku.

Autor: Ingrid Galbavá | 13.5.2014 o 12:50 | (upravené 13.5.2014 o 13:13) Karma článku: 10,16 | Prečítané:  1794x

Mám 43 rokov. Pracovať som začala v osemnástich, teda od roku 1989. V tom roku prebehla nežná revolúcia, takže môžem s kľudným svedomím vyhlásiť,že všetky moje skúsenosti na pracovnom poli sú už porevolučné. Rada by som porovnala pracovné podmienky v jednotlivých zamestnaniach,ktorými som prešla.

V mojom prvom zamestnaní, či skôr u prvého zamestnávateľa, som pracovala osemnásť rokov. Bol to chemický podnik, v ktorom som vystriedala tri rôzne pracovné pozície. Na každej z nich som mala zabezpečenú skrinku, respektíve dve skrinky, jednu na špinavé, druhú na čisté veci. Sama som si musela zabezpečiť akurát zámok a vešiak. Nafasovala som pracovný odev / monterky,košeľu, obuv,rukavice,prilbu,.masku, zásteru, prešivák, labákové oblečenie/.Okrem týchto vecí, ktoré sa fasovali v pravidelných intervaloch, podľa opotrebovania / minimálny interval bol polroka, rok, až päť rokov / sa fasovalo mydlo, solvina,indulona, toaletný papier,prípadne šampón /podľa zaradenia na prevádzke/. Ak by ste sa chceli ohradiť, že to boli prežitky socializmu, garantujem vám, že sa to všetko fasuje dodnes, možno len v menších množstvách ako voľakedy. Jediná výhrada, ktorú prijímam je,že sa jednalo o chemický podnik,preto bolo nutné pracovné oblečenie.Na osobnú očistu tu boli zabezpečené sprchy,i čas na umytie. Čo sa týka stravy, zamestnávateľ zabezpečoval obed na rannej smene.Na iných smenách bola zabezpečená mrazená strava. K dispozícii bola mikrovlnka, rýchlovarná kanvica, chladnička a skrinka na odkladanie kávy, čaju, či iných vecí, ktoré ste si priniesli. Pokiaľ ste pracovali na prevádzke, bola vám zabezpečená výmena na čas obeda. Čo sa týka mzdy, pozostávala zo základu, prémií, osobného ohodnotenia a príplatkov za smeny, sviatky, hluk a prašnosť,plus soboty a nedele.Takže, nebyť hromadného prepúšťania, som tu dodnes. Môj ďaľší zamestnávateľ bol obchod. Skrinku na veci som síce dostala,ale zmestila sa do nej len kratšia bunda, dlhý kabát by sa krčil,prípadne by som ju nezavrela. Ako pracovný odev zásterka, veci na prezlečenie som si mohla priniesť vlastné, ako som však už uviedla, narvať ich do skrinky bol už problém. Strava vlastná, zabezpečené boli stravné lístky ako náhrada.Na spoločnej kuchynke – rýchlovarná kanvica,mikrovlnka,chladnička.Mzda slušná, príplatky za soboty a nedele,či sviatok. Podotýkam,že sa nejednalo o slovenskú firmu. Odišla som z organizačných dôvodov. Ďaľší zamestnávateľ bol opäť slovenská firma. Dostala som vlastnú kanceláriu /teda na dobu mojej pracovnej doby, striedali sme sa v nej tri/, v ktorej bola skriňa na osobné veci,tie som si priniesla vlastné, ale mohla som sa prezliecť a zavesiť aj kabát, nafasovali sme len reflexnú vestu a zimný kabát,ktoré sme si po odchode mohli nechať. Zabezpečená bola rýchlovarná kanvica a mikrovlnka, stravu sme mali vlastnú.Na očistu bola zabezpečená sprcha. Hygienické potreby vlastné, ale zabudla som uviesť,že sa jednalo o externú spoločnosť,ktorá mala prenajaté priestory na území inej firmy,takže jej pracovné podmienky boli obmedzené tým,čo bola ochotná poskytnúť domovská firma.Mzdové podmienky dobré, na čas,kedy firma nevedela zabezpečiť prácu sme zostali doma na 60%. Keďže však zmluva bola zabezpečená len na rok a nebola predĺžená,opäť som zostala bez práce. Moja prvá kórejská firma mi najprv na osobné veci neposkytla nič,len jeden nestrážený regál. Neskôr opäť malú skrinku, do ktorej kabát nemal šancu vojsť. Nafasovali sme rukavice a monterkovú bundu,ktoré sme pri odchode odovzdávali. Strava bola zabezpečená v bufete, kde sa dal objednať aj obed. Prestávky boli dve,jedna desaťminútová, druhá dvadsať. Ak ste čakali v rade na WC, alebo v bufete, nezostal vám už čas na jedenie,či oddych. Organizácia práce hrozná.Mzda jednotná pre operátorov a pre lídrov s asistentmi. Teda žiadne rozdelenie podľa pozícií,len dve skupiny. Nadčasy nehlásené dopredu,robené systémom nedošiel materiál,zostaňte. Podotýkam,že v tom čase už bol bufet zatvorený,takže, ak ste si nepriniesli stravu navyše, boli ste hladní.Keďže z piatich dní boli štyri dni nadčasy, vydržala som tam mesiac. Opäť slovenská firma- Slovenská pošta. Malá , ale priestranná skrinka na osobné veci, k dispozícii aj veľké skrine na kabáty. Vlastný stôl, pracovné potreby /tašky,peňaženka,reflexná páska/. Asi po mesiaci nafasované tričko s logom,po troch mesiacoch sa spísala objednávka na vetrovku, šiltovku, nohavice,tričko. Odôvodnené to bolo tým, že sa na pozícii často striedali pracovné sily,teda sa objednávali veci až po určitej dobe,keď bolo jasné,že pracovník neodíde. V pravidelných intervaloch sme dostávali mydlo,krém na ruky a toaletný papier. Strava vlastná, zabezpečené stravné lístky. Jesť ste však mohli buď ráno, a potom až po príchode,alebo vonku na rajóne.K dispozícii sprcha. Mzda únosná. Prémie ovplyvnené tým,koľko produktov slovenskej pošty ste predali okrem klasickej pošty /teda známky,pohľadnice,žreby/. Poštu ste museli rozniesť v čo najkratšej dobe,ak ste nestíhali,vaša smola,nikto vám to nezaplatil,aj keď to bolo do šiestej. Odišla som zo zdravotných dôvodov. Ďaľší slovenský zamestnávateľ – pečivárne. Tu som mala nielen dve skrinky,ale dokonca dve šatne,jednu čistú a druhú pracovnú. Nafasovala som nohavice,tričko,plášť,sieťku na vlasy. Kmeňoví zamestnanci aj protišmykovú obuv,ja som pracovala cez agentúru. Každý deň sme fasovali čisté rukavice. Strava bola zabezpečená na každej smene, my sme mali stravné lístky. Na stravovanie zabezpečená výmena,pol hodinu. Okrem tejto prestávky boli ešte kratšie,desaťminútové prestávky na oddych,či občerstvenie cca každé dve hodiny. Zabezpečené sprchy,my sme ich však nestíhali,kvôli doprave Toaletný papier bol zabezpečený,ostatné hygienické vlastné.K mzde boli príplatky za smeny,víkend,či sviatok. Aj keď sa mi tu páčilo,práce boli sezónne a agentúrnici museli odísť. Druhá kórejská firma. Práca na dohodu,cez agentúru. Najprv na osobné veci regál,vraj zabezpečený kamerovým systémom,neskôr skrinka,do ktorej vošla tak kabelka strednej veľkosti. Hoci ste nemali kam dať bundu,či oblečenie,vedenie vydalo nariadenie,že nesmiete nechávať veci v spoločenskej miestnosti. Prechod detektorom kovov,ktorý bol nastavený zvláštnym spôsobom,pretože v ten istý deň, v tom istom oblečení ste striedavo pípali i nepípali. Ďaľšie nariadenie – chodiť v oblečení,ktoré nepípa. Ak také chcú,prečo nám ho nedali ? Vysoké plány,rozpočítané presne na minútu do konca pracovnej smeny. Pritom dve prestávky,jedna desaťminútová,jedna dvadsať,päť minút stojíte v rade detektoru. Cez prestávku nabiehate do mínusu,takže prestanete stíhať podľa plánu.Čo nestihnete,musíte si nadrobiť. Ku cti len to,že nadčasy vám zaplatia. Sviatky nepreplácajú,buď ste doma, alebo robíte za klasický plat a ste doma v náhradnom termíne. Ak sa nezabezpečí výroba,ste doma bezplatne.Strava zabezpečená automatmi na nápoje a bagety so sladkosťami. Kmeňoví zamestnanci majú stravné lístky.Nafasujete jedno tričko s logom a rukavice, najprv každý deň čisté, neskôr raz týždenne.Pitný režim zabezpečení, ale opäť ste v mínuse. Odišla som kvôli tomu,že som nepracovala na zmluvu. Tretia kórejská firma. Práca cez agentúru.Osobné veci v bedničke pod pracovným stolom.Dlhodobejšie zamestnaní majú malé skrinky, kmeňoví zamestnanci vlastnú šatňu,ktorá sa zamyká, s klasickými skriňami a sprchami. Oblečenie vlastné. Takže,ak cestou zmoknete,pracujete v mokrom oblečení. Najbližšie WC päť minút cesty cez dvor, záchody bez dosiek na sedenie a vrchných krytov. Jeden spoločný toaletný,kým sa neminie. Ale to len pre agentúrnikov,u kmeňových všetko podľa predpisov. Stravovanie vlastné, automaty na nápoje,na rannej smene bufet. Stravné lístky. Keďže sa pracuje dvanásť hodín, sú dve tridsaťminútové prestávky. Nesmiete si sadnúť,hoci stojíte dvanásť hodín. Žiadne desaťminútové prestávky po dvoch hodinách ako v slovenskej firme,hoci sa rovnako jedná o jednotvárnu prácu,kde po určitej dobe strácate sústredenie. Pýtam sa „prečo“ ? Prečo to v slovenských firmách ,v ktorých to je dokonca lepšie zaplatené, ide a v kórejských firmách nie . Prečo sa to toleruje ? Kórejským zamestnávateľom nejde o kvalitu ? Nejde im o to, aby zamestnanci podávali kvalitné výkony, boli oddýchnutí a sústredení ? Lenže na to im musia vytvoriť patričné pracovné podmienky.Inak od nich zamestnanci budú stále odchádzať a stále sa striedať. Prečo pre nich kvalitná pracovná sila neznamená nič a nevážia si ju ? Prečo im to dovolíme ?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?