reklama

Dve mamy ...

Monika práve dovŕšila osemnásť rokov. Jej rodičia si ju adoptovali ako malé miminko a nikdy z jej adopcie nerobili tajomstvo. Ako rástla, dozvedela sa primeranou formou ako si ju vybrali v detskom domove a priviedli domov. Keď podrástla ešte viac, dozvedela sa aj o svojej biologickej mame, ktorá ju mala ako nemanželské dieťa a pre záchranu manželstva sa ju rozhodla dať na adopciu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Zvedavosť, ktorá spaľuje všetky adoptované deti, premohla aj Moniku. Rozhodla sa nájsť svoju biologickú mamu. Pozrela si teda všetky náležitosti a zvolila formu najdostupnejšiu – internet. Zadala teda meno a hľadala. Vek a podoba boli jej pomocníkmi. Vybrala si najvhodnejšiu kandidátku a oslovila ju. Výber bol čiste náhodný, ale klinček trafil tú správnu hlavičku. Po niekoľkých otázkach sa dopracovali k tomu, že dotyčná naozaj mala kedysi dcéru, ktorú dala na adopciu. Pár fotiek iba potvrdilo túto skutočnosť. Podoba bola neodškriepiteľná. Slovo dalo slovo a medzi dcérou a novou mamou sa vyvinul celkom pekný vzťah. Obe túžili po stretnutí. Problém bol však v tom, že nová mama bývala momentálne v Anglicku. Čaro neznámeho lákalo Moniku veľmi intenzívne.Dohodli sa teda, že svoju mamu navštívi. Okrem prvého stretnutia s mamou, čakalo ju aj prvé lietanie. Prvý let absolvovala úspešne, rovnako úspešne dopadlo i stretnutie . Už v Anglicku však postrehla niekoľko rozdielov. Jej adoptívna mama im vyvárala dobroty, jej biologická mama však nevarila. Na obedy chodili von. Aj s obliekaním to bolo iné. Hoci bola z domu zvyknutá nosiť veci po sestre, tu na také niečo ani nepomysleli. Z domu bola zvyknutá mať svoje súkromie , tu vždy trávili čas spoločne ako rodina aj so svojimi sesternicami a bratrancami. Nikdy nemali kľud. Stretnutie sa skončilo a kontakty zostali. Aj keď by sa mohlo zdať, že život v zahraničí bude pre Moniku lákavým, nezlákal ju. Nová mama začala volať svoje nové dieťa „sprostáčik“, lebo ju vraj jej adoptívni rodičia vychovávali príliš slušne a málo agresívne, či sebavedome, až naivne. Monike sa však prestali páčiť aj iné veci. Nová mama jej zakazovala veci, ktoré k Monike patrili priam bytostne a síce hru na gitaru a jej vieru. Z novej rodinky sa vykľuli Svedkovia Jehovovi a to s jej silne rímskokatolíckou vierou akosi nešlo dokopy. Na gitaru jej zakazovala hrať preto, lebo jej otec, ktorý mamu opustil, na ňu hrával tiež a ukázal sa ako nie veľmi dobrý človek. Monika začala postupne chápať, že biologická mama nemôže pochopiť to, čo dokáže chápať adoptívna , ktorá ju pozná najlepšie zo všetkých a vychovala ju. Zrejme naozaj platí pravidlo, že ozajtná mama môže byť len jedna.

Ingrid Galbavá

Ingrid Galbavá

Bloger 
  • Počet článkov:  183
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Vraj, čo ma nezabije, to ma posilní....... nie sú aj tie infarkty dáko limitované ? Zoznam autorových rubrík:  VzťahyRodinné peripetiePohľady z druhej stranyŽivotPriateliaPanské huncúctva..Veľký boj malej poštárkyMoja maličkosťSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu