Ingrid Galbavá
Bozk nočnej Múzy...
Dotkni sa ma z vnútra, nech viem, že som Tvoja. Dotkni sa ma nehou akou sa rany hoja.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Vraj, čo ma nezabije, to ma posilní....... nie sú aj tie infarkty dáko limitované ? Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Rodinné peripetie, Pohľady z druhej strany, Život, Priatelia, Panské huncúctva.., Veľký boj malej poštárky, Moja maličkosť, Súkromné, Nezaradené
reklama
Súkromné
Ingrid Galbavá
Múza
Prišla úplne nenápadne. Videla jeho beznádej a podala mu ruku. Pocítil pevný stisk tej malej a na pohľad drobnej dlane. Vraj človek, čo Ti podá ruku dokáže Ťa podržať. A ona prišla od toho dňa častejšie a stále rovnako nenápadne napĺňala jeho dočasnú prázdnotu.
Ingrid Galbavá
Keď mám chuť plakať.
Keď mám chuť plakať, že svet je v poriadku, len ja som naletela na lásku v pozlátku.
Ingrid Galbavá
Zlozvyk
Každý z nás má nejaký zlozvyk. Ja , samozrejme, nie som výnimkou, ale zisťujem, že tento jediný sa zdá ľuďom nepochopiteľný. Rozmýšľam nahlas. No, nahlas ani nie, skôr si to tak sama pre seba hovorím. A tí, čo na niečo podobné nie sú zvyknutí, sa stále vypytujú : „Čo si to hundreš ?“
Ingrid Galbavá
Neslávnostná
Posledný deň v roku. Národ okolo chystal oslavy, všetci si gratuľovali, usmievali sa, nakupovali. Jedni podporovali ducha, druhí zas obsah brucha. Zapájala sa do kolektívneho zhonu, chystala, piekla, ozdobovala. Pozerala televíziu, počúvala vtipné scénky, ale akosi sa neusmievala. Silvestrovská nálada sa tento rok akosi nechcela dostaviť.
reklama
Ingrid Galbavá
Život je zmena
... ale všetkého veľa škodí. Vraví sa, že pravidelná rutina a každodenný stereotyp ubíjajú. Preto je človek niekedy rád, keď sa tento stereotyp naruší. Buď si tú zmenu naplánuje sám ako malý únik, alebo ju prinesie osud. Pokiaľ je to zmena príjemná, nie je o čom písať. Ak je to zmena k horšiemu, je asi nakoniec rád, keď sa veci zase vrátia do "normálu". Čo si budeme navrávať, veď stereotyp znamená tiež istotu.
Ingrid Galbavá
Irónia osudu ...
alebo, čo je malé, to je v nevýhode ... ? Som maličkej postavy. Občas to považujem za výhodu, občas to prináša všakovaké nevýhody .. Pamätám si jeden zážitok, resp. dva, ktoré spolu navzájom súvisia.
Ingrid Galbavá
Veci, ktoré nechápem ..
Na 21.júna pripadá deň otcov. Sviatok, ktorý je menej propagovaný ako deň matiek, či MDŽ. Venuje sa mu menej pozornosti, hoci je nemálo otcov, ktorí si zaslúžia našu pozornosť..
Ingrid Galbavá
Kámoška schizoška
Nepamätá si ako sa to presne začalo. Vlastne si pamätá len to, že si akosi prestala pamätať. Začala zabúdať. Začala rozprávať a stratila zrazu niť. Počúvala a prestala vnímať realitu.Myšlienky ju vôbec neposlúchali. Bolo príliš veľa podnetov, ktoré to mohli spustiť.Bolo toho príliš veľa na ňu. Problémy v robote sa zmenili na problémy s ľuďmi ako takými. Ona, čo nikdy s ľuďmi problémy nemávala sa zrazu stala terčom výčitiek a kritiky. Stala sa príťažou kolektívu, stala sa neobľúbenou. Aspoň tak jej to bolo podané. Nechápala situáciu. Nechcela tomu uveriť. Čo by ľudia mohli mať proti nej ? Komu ona škodí ? Bránila sa. To nie je pravda, spikli ste sa ! Ja Vám to dokážem ! Do práce zrazu chodila so stiahnutým žalúdkom. Ráno sa musela premáhať, aby nabrala odvahu na ďaľší deň. Začala súboj s kolektívom, no namiesto toho prehrala súboj sama so sebou. Zaťala zuby i nechty a mlčala. Znášala krivdy voči sebe, kým ju to neprerástlo. Kým sa nezosypala. Nemohla dýchať, cítila nevoľnosť, bolo jej na odpadnutie. Z posledných síl sa doplazila do roboty. Poslali ju k lekárke.
Ingrid Galbavá
Abstinenčný príznak ?
Bola zahľadená do neho. Do jeho inteligentného rozprávania, do jeho príjemného hlasu, do jeho autority. On bol rodinne založený realista, ona bola romantička s naivnými ideálmi. Rada tancovala, spievala, mala rada spoločnosť. On čítal politické komentáre, počúval správy, hudbu. Lipla na ňom.
reklama
Ingrid Galbavá
List
Tri roky ubehli ako voda. Kolegyňa, ktorá ju zastupovala počas materskej dovolenky dodržala sľub a našla si iné zamestnanie, aby ona mohla zaujať svoje staré miesto. Hoci poznala ľudí, poznala prácu, predsalen sa pár vecí zmenilo.
Ingrid Galbavá
Náhody nejestvujú ... / alebo ako sa robí Zázrak/
Stretla som sa so spolužiakom. - Dobre, že Ťa vidím, chcel som Ťa o niečo poprosiť. - O čo ide ? - V našej ulici býva dievča. Nádherná baba, ale nevie chodiť. Celý život sedí na vozíku. Chodieva von so svojou sestrou. Párkrát sme sa stretli a rozprávali sme sa. Úžasné dievča, sčítané, inteligentné, vtipné, neznáša, keď ju ľutuješ. Veselá, usmiata. Neverila by si, koľko je v nej energie.
Ingrid Galbavá
Následky nehody
Práve sme sa presťahovali. Dokúpili sme chýbajúce zariadenie, k úplnej dokonalosti chýbali iba lustre do obyvačky. Mali sme jeden, potrebovali sme dva, lebo elektrický rozvod v tomto byte bol na dva. V tom čase s nami ešte býval švagor, ktorý študoval v Bratislave. Čínske obchody úplne vytlačili klasické domáce potreby, či elektrospotrebiče a v tom jednom obchode, čo prežil sme si nevybrali. Pôjdeme teda do Bratislavy, tam je väčší výber. Švagor sa ponúkol, že nás odvezie. Mal čerstvý vodičák a auto mu požičal kamarát.
Ingrid Galbavá
Naj... pohreb
Pohreb. Posledná rozlúčka, prejav úcty, povinná nutnosť, nepríjemná povinnosť. Niekto ho berie ako nevyhnutnosť, niekto ako prejav vďaky a uznania, niekto sa radšej pohrebom vyhne. Vždy je problémom, či zvoliť cirkevný, či občiansky, čo povedať, ako dlho rozprávať, komu dať na plecia tú ťarchu zvoliť posledné dôležité slová. Niekto si dá na tom záležať, niekto zverí túto poctu do rúk profesionálom - kňazovi, či rečníkom, ktorí nezaručujú, že zosnulého poznajú v rovnakom svetle ako jeho príbuzní. A tak sa posledná rozlúčka, tá najdôležitejšia a už neopakovateľná stáva len kopou otrepaných fráz. Ľudia potom odchádzajú so zmiešanými pocitmi, že si ten ich zosnulý zaslúžil niečo krajšie, príbuzní citlivejšie a pod.
reklama
Ingrid Galbavá
Introvert
Denne tam stál, pri rieke, sám. Do vody hádzal kamene, nepoznala ho po mene.
Ingrid Galbavá
Dvojča
Sedela som v kuchyni a otec na balkóne fajčil. Vtom som začula : - " Ina, poď sem ! Inuš, rýchlo ! " Utekala som na balkón, pozrieť, čo sa deje.
Ingrid Galbavá
Malá, ale naše
Pozerali sme s manželom súťaž krásy. On tieto súťaže nemá rád, ale boli sme zvedaví, či vyhrá blondínka. Len tak mimochodom som utrúsila, že aj moja sesternica sa chcela zapojiť, ale chýbalo jej pár centimetrov. Zdalo sa mi to obmedzujúce - predpísané miery, výška. Na to mi manžel povedal, že Česi zorganizovali súťaž, do ktorej sa mohli prihlásiť všetky dievčatá, ktoré nespĺňali normy, boli maličké, ale mali peknú, súmernú postavu. Organizátori sa zhodli na tom, že je kopec pekných dievčat, ktoré aj pri svojej malej postave majú pekné krivky. Vraj sa to volalo "Malá, ale naše." Na to ma manžel pohladil po vlasoch a povedal : " Malá, ale moje." Kam sa hrabú všetky súťaže ?
Ingrid Galbavá
Ako som chcela byť blondínkou
Keď žena nemá problém, určite si niečo vymyslí. A tak i ja som sa jedného dňa rozhodla pre radikálnu zmenu : Chcem byť blondínka ! V každej súťaži krásy vyhrávajú blondínky. Keď som bola malá, dlho som mala blonďavé vlasy, to znamená, že mi pristanú. Darmo mi môj muž vravel, že sa mu brunetky a tmavovlásky páčia viac, darmo súkal vtipy o blondínkach. Budem blondínka a basta !
